Sedela som niekde vonku,
myslím, že to bolo v parku.
Obloha sa usmievala,
mp3ka v ušiach hrala.
Decká prebehli okolo,
jedno z nich však zakoplo.
Soplák začal revať, plakať,
mama na to:nehulákať!
Ja som sa tam smial vela,
tá tetka už skoro vrela.
Začala tam vrieskať na mňa,
soplák vraví:klíďo mama.
Ja som odtiaľ odchádzala,
smiať som sa však neprestala:-)
Komentáre